Dušan Jurkovič: prvý slovenský architekt
Určite poznáte podmanivý secesný štýl z konca 19. storočia, v ktorom sa spájajú ozdobné reliéfy, prírodné motívy a čarovná elegancia s asymetriou. So svojím charakteristickým nádychom dekadencie sa ešte aj v dnešnej modernej dobe radí medzi vyhľadávané štýly nie len v architektúre, ale aj v interiérovom dizajne. Ku slávnym predstaviteľom secesie, ako napríklad architekti Antoni Gaudí v Španielsku či Hector Guimard vo Francúzsku, sa bezpochyby radí aj slovenský architekt a národný umelec Dušan Jurkovič. Poďme spolu objaviť čaro jeho práce!
Určite poznáte podmanivý secesný štýl z konca 19. storočia, v ktorom sa spájajú ozdobné reliéfy, prírodné motívy a čarovná elegancia s asymetriou. So svojím charakteristickým nádychom dekadencie sa ešte aj v dnešnej modernej dobe radí medzi vyhľadávané štýly nie len v architektúre, ale aj v interiérovom dizajne. Ku slávnym predstaviteľom secesie, ako napríklad architekti Antoni Gaudí v Španielsku či Hector Guimard vo Francúzsku, sa bezpochyby radí aj slovenský architekt a národný umelec Dušan Jurkovič. Poďme spolu objaviť čaro jeho práce!
Kto bol Dušan Jurkovič
Dušan Jurkovič pochádzal z rodiny významných slovenských osobností. Narodil sa v roku 1868 v Turej Lúke v okolí dnešnej Myjavy. Po úspešnom vyštudovaní Štátnej školy remesiel vo Viedni v 1889 a následnej praxi vo Vsetíne sa osamostatnil a usadil v Brne. Jeho kariéra sa naplno rozbehla v roku 1901, kedy pripravil štúdie a navrhol vyše 20 plánov pre nové kúpeľné stavby v Luhačoviciach na Morave, ktoré sú dodnes pastvou pre oči návštevníkov. Už vtedy bolo markantné jeho originálne estetické vnímanie, ktoré výrazne ovplyvnilo architektúru v strednej Európe, bytový dizajn ako aj nové materiály v interiéri. A to sme len na začiatku jeho závratnej umeleckej kariéry!
Dušan Jurkovič a jeho kariéra
Pre lepšiu predstavu rozsahu jeho pôsobnosti, popri ktorej viedol aj spokojný rodinný život po boku manželky Boženy a ich troch synov Juraja, Jána a Pavla, sme vybrali aspoň niekoľko míľnikov v jeho kariére:
- 1906 – stavia rodinnú vilu v Žabovřeskoch v Brne, ktorá je dnes sídlom Moravského múzea.
- 1913 – stáva sa majiteľom tehliarne v Trnave, kde inovuje postupy pri výrobe tehliarskych výrobkov. Správu továrne neskôr prenecháva bratovi Ladislavovi.
- 1916-18 – vo vojnovom období pôsobí na veliteľstve pri Krakove, kde vytvára 30 návrhov pre cintoríny a pamätníky pre oblasť Slovenska a západného Halíča – mnohé z nich získavajú medzinárodné uznanie.
- máj 1919 – Dušan Jurkovič je poverený prípravou slávnostného pohrebu generála M. R. Štefánika a začína pracovať na jeho pamätníku. Majestátna mohyla na Bradle sa dokončuje v roku 1928.
- 1925 – získava zlatú medailu I. triedy za architektúru na medzinárodnej výstave moderného umenia v Paríži
- 1932 – Česká akadémia vied a umení mu udeľuje prestížnu veľkú cenu pre rok 1933
- 1939-45 – počas obdobia druhej svetovej vojny pracuje v ústraní a navrhuje projekty na rôzne pomníky a pamätníky, z ktorých len 2 sa dočkali realizácie.
- 1946 – stáva sa prvým architektom, ktorému je udelený titul Národný umelec a zároveň je zvolený za predsedu Spolku architektov Slovenska a Spolku architektov v Prahe.
Dušan Samuel Jurček bol aktívnym dejateľom nielen v kultúrnej a umeleckej, ale aj politickej sfére. Jeho diela položili základ slovenskej modernej architektúry, ktorá sa vďaka jeho osobitému štýlu preslávila po celom svete. Jeho úspešná kariéra sa uzavrela dňa 21. decembra 1947, kedy zomrel vo veku 79 rokov.
Dušan Jurkovič: jeho štýl a typ architektúry
Architekti po celej Európe sa na prelome 19. a 20. storočia snažili vymknúť zo zaužívaných foriem, ktoré pre nich predstavoval historizmus a eklektizmus alebo teda eklektický štýl. Túžili objavovať nové spôsoby a riešenia pre štýl bývania a interiérový dizajn. Tým vznikali rozmanité štýly, v ktorých sa miešali rôzne organické prvky s asymetriou. Jedných z najvýraznejších prvkov sa stala záľuba v ľudovej tradícii, jej nezameniteľných detailoch a pútavých ornamentoch.
Osobitý štýl zakladateľa modernej architektúry na Slovensku
Tvorba Dušana Jurkoviča sa v tomto období uberala práve k slovenskej ľudovej architektúre, z ktorej cieľavedome čerpal inšpiráciu. Zároveň však nadviazal na európske trendy modernej architektúry, čím vytvoril osobitý charakter pre svoju rannú tvorbu, známu aj ako národný štýl. Preto sa v jeho projektoch a realizovaných stavbách objavujú drevené konštrukcie, ľudové vzory a ornamenty. Ukážkovým príkladom sú napríklad:
- Pustevny na Radhošti v Moravsko-sliezskych Beskydách
- Letovisko na Rezku u Nového Města nad Metují s dreveným mostom
- kúpeľné budovy v Luhačoviciach na Morave – jeho vrcholné diela: Janův dom, Chalúpka, Vodoliečebný ústav, Jestřábí, Slovenský dom, Slovenská búda, II. kúpeľný dom
- Jiráskova turistická chata s rozhľadňou v Náchode
Tvorba a projekty Dušana Jurkoviča
Ako môžete vidieť, Dušan Jurkovič spočiatku pôsobil prevažne v Česku a na Morave a už počas tohto obdobia získal množstvo ocenení za svoju prácu. Až po vzniku Československej republiky v 1918 sa vracia do Bratislavy, kde si neskôr nechal postaviť vlastný dom na dnešnej Lermontovovej ulici č. 23. Popri projektoch na rôzne stavby sa v značnej miere venoval aj snahám o zachovanie a udržateľnosť umeleckých pamiatok na Slovensku a návrhom pre pomníky a pamätníky – majestátnou ukážkou jeho práce je impozantná Mohyla Generála M. R. Štefánika na Bradle. Jeho všestrannosť a vynaliezavosť sa však preukázali aj v oveľa náročnejších terénoch. Vedeli ste, že sa v rokoch 1936-39 zaslúžil o zrealizovanie výstavby stanice lanovky na Lomnický štít vo Vysokých Tatrách? Bol skrátka nezastaviteľný!
Čas venovaný pamätníkom a pomníkom
Jurkovič venoval veľa času projektom pre pamätníky a pomníky. Hrôza a ničivosť oboch svetových vojen niesli v sebe pre neho akúsi mystickú inšpiráciu. Týmto spôsobom vzdal poctu mnohým významným osobnostiam z medzivojnového obdobia, medzi ktorými nájdete napríklad:
- Pamätník SNP v Kremničke pri Banskej Bystrici
- pomník botanika Ľudovíta Holubyho na cintoríne v Pezinku
- pomník doktora Pavla Blaha v Skalici
- hrobky Makovických v Ružomberku
- náhrobok Svetozára Hurbana Vajanského v Martine
- pamätný nápis na poctu Bjönsterna Björnsona na skale pri vstupe do Demänovskej doliny
Ako zakladateľ modernej architektúry na Slovensku sa zaslúžil o množstvo architektonických skvostov, ktoré v našich dejinách nemajú obdobu a ktoré výrazne obohatili kultúrne dedičstvo krajiny. Všimnite si, ako sa nadčasová krása a praktickosť jeho práce znovu a znovu objavuje aj v súčasnom bývaní, či už ide o architektúru, dizajn, interiérové farby a vzory alebo použité materiály!
Jurkovičove vízie majú v sebe nestarnúci šarm – či už ide o jeho secesnú tvorbu alebo neskoršie práce ovplyvnené rannou modernou a funkcionalizmom. S materiálmi ako rôzne druhy dreva, kov, tehla alebo kameň v spojení s organickými tvarmi a tradičnými vzormi sa jeho dizajnová práca jednoznačne radí medzi trendy v bývaní 2022. Určite bude jeho štýl nádherne vyzerať aj u vás doma!